⁣Stručná ukážka o našej "veľkosti" v doposiaľ známom vesmíre. Vo videu nie sú však uvedené ďalšie podstatne väčšie objekty ako čierne diery alebo mlhoviny, ktoré majú priemer niekoľko svetelných rokov.

Pro více informací rozklikněte 👇 Nikola Tesla - geniální vynálezce a fanstasmagorický snílek, který věrně dostál obrazu podivínského vědce: spal dvě hodiny denně, byl posedlý bouřkou, trpěl obsedantně kompulzivní poruchou, bál se dámských náušnic, nikdy nebyl ženatý a holuby považoval za nejlepší přátele.

🎙 Poslouchejte Životy slavných jako podcast
Spotify 👉 https://spoti.fi/3wGa2M9
Apple Podcasts 👉 https://apple.co/3PznIRH
Google Podcasts 👉 https://bit.ly/3wCFOL5

⁣Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Gžatsk[1] – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novosiolovo) bol sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Obletel Zem a po 106 minútach pristál.

Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii a súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 zahynul pri cvičnom lete.

⁣Artemis I (v minulosti označovaný ako Exploration Mission-1 a ešte predtým Space Launch System-1) bol nepilotovaný skúšobný let v rámci programu Artemis, ktorý realizuje NASA. Šlo o druhý nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Orion MPCV a prvý let nosnej rakety Space Launch System (SLS).

Štart misie prebehol 16. novembra 2022 zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku, pričom kozmická loď Orion strávila vo vesmíre 25 dní, z toho väčšinu na retrográdnej obežnej dráhe okolo Mesiaca. Pri tomto lete došlo k prekonaniu dvoch amerických rekordov, ktoré sa viažu na kozmické lode pre ľudskú posádku. Bola prekonaná najväčšia vzdialenosť od Zeme 432 210 km (rekord držalo Apollo 13 so vzdialenosťou 400 000 km) a dĺžka samostatného letu 25 dní (rekord patril misii STS-80 s dĺžkou trvania 17 dní, 15 hodín, 53 minút a 18 sekúnd).

Nosná raketa Space Launch System (SLS) vo verzii Block 1 použitá pre túto misiu sa skladá z dvoch päť-segmentových urýchľovacích blokov na tuhé palivo, štyroch motorov RS-25D, ktoré pôvodne lietali na raketopláne, a kryogénneho druhého stupňa. Artemis I má preveriť systémy kozmickej lode Orion pred pilotovaným letom a okrem toho otestuje aj tepelnú ochranu pri vysokej návratovej rýchlosti, ktorá bude 11 km/s.

Dňa 16. januára 2013 NASA oznámila, že Európska vesmírna agentúra postaví pre Orion servisný modul na základe európskej zásobovacej lode Automated Transfer Vehicle, takže let môže byť tiež považovaný za test toho, ako spolupracuje európska časť s ostatnými americkými systémami.

Pri misii Exploration Flight Test-1 (EFT-1) bola kabína konštruovaná tak, že ak by sa pridali aj chýbajúce časti (sedadlá, systém podpory života), nedosiahla by sa požadovaná hmotnosť. Plánovalo sa, že následné kabíny budú na základe výrobných skúseností upravené tak, aby boli ľahšie.

V januári 2015 NASA a Lockheed oznámili, že niektoré komponenty v kabíne pre Artemis I majú byť až o 25 % ľahšie v porovnaní s predchádzajúcou. To sa dosiahlo zmenou primárnej štruktúry – kabína pre Artemis I tak mohla byť zvarená z 3 panelov pre kužeľ, oproti 6 panelom použitých pre kabínu EFT-1. Celkový počet zvarov sa znížil z 19 na 7, čím sa ušetrila ďalšia hmotnosť zváracieho materiálu. Ďalšie úspory boli spôsobené preskúmaním rôznych komponentov a kabeláže. Pre Artemis I je kabína vybavená kompletným systémom podpory života, ale zostane bez posádky. Vo februári 2017 NASA oznámila, že Robert Lightfoot, dočasný správca agentúry, požiadal o prieskum možnosti zmeny letu Artemis I na pilotovaný.